Denník "dokonalej" baby 2. kapitola

Keďže som si zohnala aj nový zošit na písanie denníku, tak som išla domov a začala som už aj písať...

13. 3. -UTOROK

Milí denník, teraz tu píšem prvý raz... Ale teraz ideme od začiatku. Som Anna Thomsonová a mám 12 rokov. Som dievča s dlhými hnedými vlasmi a mám hnedozelené oči. Som dosť vysoká, ale ani napriek tomu nie som štíhla. Môj obľúbený predmet je slovenčina a telesná výchova. Rada kreslím, počúvam hudbu a som s priateľmi. Rada píšem príbehy a tvorím fotky. Som obyčajné dievča, ale mám pocit, že som niečím výnimočným... Nie som podobná ani jednému dievčaťu z našej triedy. Ale ak by som mala priznať, som na seba hrdá, že som taká, aká som.

Dnes som mala veľmi dobrý deň, ale začal sa ako každý iný. O 6:30 som sa zobudila s veľmi krátkeho spánku a začala som sa pripravovať do školy. Keď bolo už 7.20, tak som išla za môj dom a čakala som na Martinku a Evelin. Keďže tam už boli skôr ako ja, tak sme sa vydali do školy.Celý deň aj celé vyučovanie dosť rýchlo skončil. Našťastie, nebol celý deň nudný, lebo som mala novinársky krúžok, a pani Veselá nám zadala, aby sme začali písať denník.A stal sa mi dnes jeden dobrý zážitok: Sedela som v šatni a čakala som, kedy mi začne novinársky krúžok. No zrazu, ako jemný vánok prišiel do šatne Michael, lebo išiel na floorball. Trochu sme sa rozprávali, ale potom veľmi rýchlo odišiel, pretože sa ponáhľal. Hneď sa Michaelom prišla pani Veselá a išli sme hore do informatiky.

Písala som v pokoji, ale až dovtedy kým nedošla mama.... Mama sa ma hneď a veľmi zvedavo opýtala: „Aničkaaa, čo porábaš????“

Otrávene som povedala: „Mami, prosím poď von, a hneď si napíšem úlohy.“

Potom išla von a už sa nevrátila. Keďže som mala dobrú náladu a nebola som ani unavená, tak som si snaživo spravila úlohy a následne som išla na FB(facebook). Michael bol aktívny, ale ja som mu zbabelo ani len nenapísala. No keď som pozerala jeho profil a jeho fotky, tak mi zrazu prišla správa...

Michael: Ahoj, Anna! Ako sa máš?J

Anna: Ahoj, mám sa fajn... A ty?

Michael: Aj ja sa mám celkom dobre, ale som aj unavený od floorbalu. A inak, ako bolo na novinárskom?

Anna: Bolo celkom dobre a pani Veselá nám zadala úlohu, že na tento týždeň musíme napísať text denníkovou formou. Som veľmi prekvapená, ale dúfam, že sa mi to podarí.

Michael: Tak to je super... A čo robíš?

Anna: Teraz som si dorobila úlohy, ale okrem toho nič, len FB. A ty?

Michael: Ja teraz ležím, ale tipujem, že hneď zaspím...

Anna: Hehe..

Bolo veľmi dobré si s ním písať, ale viem, že medzi nami nič nebude... To je na tom, že sedím vedľa Michaela a rozprávame sa! Vtedy som asi na to veľmi zle, lebo neviem, že čo mu mám povedať alebo som vystresovaná, že poviem nejakú hlúposť. Keďže on možno vie, že sa mi páči, toho sa bojím asi najviac. Keďže som už bola unavená a bolo aj veľa hodín. Tak som sa dala do poriadku, a išla som spať.

Je už ďalší deň... Ráno som vstala trošku neskoršie, ako som zvykla. Rýchlo plynul čas a ja som bola čoraz pomalšia. Najprv som si umyla zuby, obliekla sa a spravila posteľ a nakoniec som si spravila desiatu. Keďže bývam s mojou mamou a nevlastnou malou sestrou, tak som zvyknutá, že je v byte ticho, lebo ségra spí. No toto ráno bolo rušné a uponáhľané. Ségra- Vivi bola už hore a otravovala ma. Keď som bola už hotová, tak som pekne išla dole za dom, a tam ma čakala Martinka a Evelin. Tak sme teda išli, ale potom sa k nám pridal aj jej kamoš Máté. Keď sme boli už pri škole, tak sa od nás oddelil a my sme išli dnu. Z Martinkou som sa rozlúčila vo vestibule a od Evelin pri jej šatni. Potom som aj ja išla do šatne a uvidela som Andreja, môj „veľmi milí“ spolužiak, ktorého má celá trieda „veľmi veľmi rada“ ! Je proste otravný, a furt nám robí napriek.. Je proste hrozný a nikto ho nemá rád, nemá žiadnych kamarátov... Úprimne sa ani tak veľmi nečudujem. Zase ako zvyčajne kričal na každého a otravoval každého. Keď ma uvidel, že prichádzam, tak si pripravoval asi vopred svoje reči, aby „vyhral slovnú vojnu“ proti mne. No to sa mu ešte ani raz nepodarilo. Potom som tam mala moju najlepšiu kamošku z triedy Tamaru... Vždy mi vo všetkom pomohla a je veľmi vtipná, no je posadnutá učením, ale mala som tam aj ostatných spolužiakov. Potom sme teda išli hore do triedy. Prvé dve hodiny prešli dosť rýchlo, no a potom nasledovala telesná výchova... Keďže máme telesnú s dievčatami zo 6.B, tak je telesná vždy taká zlá, pretože ony nevedia hrať vôbec nič, ale už sme si zvykli. Tentoraz sme hrali vybíjanú. Bolo celkom fajn, a ešte lepšie, že sme vyhrali. Po telesnej máme vždy biológiuzase spojenú. Tak na biológií je tiež vždy hrozne, pretože sme dostali jednu novú učiteľku Mračnú, ktorá nás tak známkuje, ako na stredných školách a k tomu je ešte aj príliš mladá na učiteľku. Tentoraz nám dala neohlásenú písomku, v ktorej boli učivá ešte z minulého polroku. Keďže som mala aj tak zlé známky, tak som sa snažila aspoň dobre vytipovať. Nakoniec som mala 2- ku, ale aj tak som si ju nedala zapísať. Bola som na seba naštvaná, pretože moja mama odo mňa očakáva už len jednotky a dvojka mi aj tak priemer nezlepší. Tak som to tak nechala, ale ostatok dňa som bola podráždená a smutná.