Skúsenosť...

V jeden chladný deň som sa prechádzala okolo obchodu a uvidela som tam jedného pána. Triasol sa, bola mu asi zima. Uvidela som na jeho vychudnutých rukách stopy po vpichoch.
Prišla som sa ho spýtať, čo sa mu stalo.
Bola som sama. Bála som sa, že mi ublíži. No bolo to presne opačne.
Najprv sa ma bál on. Chcela som mu dať pomocnú ruku. Ďalšia moja otázka bola, či nemá nejaké zranenie. Bol zo mňa vyslovene vystrašený, akoby videl príšeru.
Povedal mi, že sa mu nič nestalo, ani mu nikto neublížil. Veľmi som mu neverila. Rozhodla som sa vojsť do obchodu. Poprosila som ho, nech ma tam počká
V obchode som kúpila pár rožkov s paštétou, pitie.
On ma tam vonku počkal, čo ma prekvapilo. Dala som mu jedlo, mal z toho veľkú radosť.
Zaviedla som ho do miestnej čajovne. Kúpila som mu jeden horúci čaj a začala som sa ho pýtať:
„Chcela som sa vás opýtať, ako sa voláte?“ Už cítil, že nemám zlé úmysly. Prihovoril sa mi.
„Volám sa Peter, mám už 40, a ako vidíš som bez domova... Veľmi som sa ťa na začiatku bál. Doposiaľ mi chceli ľudia zle, ale potom som videl, že u teba to bude inak. Preto mi chceli zle, lebo si mysleli, že som všetko prepil a drogoval. Mysleli si, že som zlý človek. Ale ja som však také nespravil. Neublížil som si sám, boli to len ďalší tí ľudia. Bol som terorizovaný mužmi. Najprv ma uniesli. Nútili ma kupovať si drogy a pichať si ich do seba. Až do vtedy bol tento horor, dokedy som už nemal ani cent. Už som pre nich nebol hračka. Zneužili moju identitu a vďaka nim som sa zadĺžil. Potom ma vyhodili na ulicu. Domov som sa však vrátiť nemohol. Moja manželka ma ani vidieť nechcela a pred deťmi som sa takto ukázať nechcel a nezmohol sa.“
Keď som si vypočula toto všetko, videla som na jeho tvári, že mi neklame. Pýtala som sa v sebe- „Čo im tento muž spravil, že si toto zaslúžil?“
Bolo to proste neopísateľné. No v našom meste sú ľudia, ktorí takýmto ľuďom pomáhajú a vedia pre nich zabezpečiť voľné obydlia. Môžu sa v nich pár mesiacov zdržať. Výborná výpomoc ľuďom bez domova. Pracovala tam naša známa, ktorá by mu spravila takúto láskavosť.
Išli sme tam spolu. Nakoniec ho zobrali dnu. Dostal aj pár kabátov a teplejšie oblečenie.
Od toho dňa, som ho navštevovala. Vždy som mu priniesla rožky s maslom, alebo niečo na maškrtu. Zvykli sme sa dlho rozprávať. Raz mi povedal, že mal aj takú dobu, keď strašne veľa pil. Skočila som mu do reči- „Nikdy to už nerob!!!“ Ešte šťastie, že na alkohole nebol závislý.
No aj tie drogy, čo do neho od slova, do slova napchali mu mohli poškodiť zdravie. Tešila som sa z toho, že som mu zabezpečila nový začiatok. On sa tešil so mnou.

O 2 roky neskôr.....
Úmrtný list – Peter Armhole, 42 rokov
Prosíme všetkých príbuzných a kamarátov o rozlúčenie.
Bude sa konať- Streda 12.4., o 14.00 hodine.
Jeho milujúci...

Na nástennej tabuli v meste, visel tento smutný oznam. Tieto oznamy zničia všetky rodiny. Zarmútil nás všetkých. Stal sa obrat....
Za dva roky si vybudoval nový život. Získal výbornú prácu, s novou rodinou, teda so mnou a ďalšími dobrými ľuďmi, ktorých spoznal.
No a teraz???
Skoncovala s ním zákerná choroba, ktorú dostal ešte so striekačiek. Zrejme ich nepoužili len na ňom...
Za jeho smrť, nemohli len drogy, no aj tí hnusní ľudia, ktorí mu pokazili život.
Teraz vidím, čo pre mňa Peter znamenal.
Choroba sa len skrývala, aby milujúcich zasiahla čo najhlbšie...