Budeme spolu až dokonca 4. kapitola

Bola som veľmi vystresovaná a nevedela som čo, budem robiť, bála som sa Martinky, bola iná akoby bolo na nej nejaké čaro alebo mágia. Správala sa veľmi zvláštne a chcela mi ublížiť... Čo by naozajstná Martinka neurobila. Tak som sa rozhodla, že Martinku privolám k sebe a nejako sa pokúsim dať dole tú mágiu a vyslobodím sa.. No zrazu počujem výkrik Martinky a Emilyn hlas. Emily podišla ku mne a veľmi rýchlo ma vyslobodila a potom sme už len bežali a bežali pred Martinkou, aby ma nepohryzla alebo aby Emily neublížila.. Tak sme teda bežali k nám hore domov, aby sme vymysleli nejaký plán, ako by sme vedeli nájsť krvilačnú guľu a prikázať jej, aby niečo bolo, aby sa krvilační upíri zmenili na negatívnych alebo aby sa premenili späť na normálnych ľudí.. Nemala som úprimne žiadny iný nápad, pretože som Martinku nechcela stratiť, práve naopak chcela som ju naspäť, aby bola taká ako dávno... S mamou a otcom som sa dohodla, aby sme išli do Nemecka k tým dedinkám. Tak sme sa teda usadili v jednej chatke, kde bola pravdaže aj Emily, totiž ona o týchto upírskych veciach vedela oveľa - oveľa viac než ja a potrebovala som nejakú zbraň, aby som sa vedela nejako obrániť, keď s nimi bojujem. Vedela som, že proti nim môžem použiť napríklad oheň, cibuľu alebo niečo ostré.. No chcela som vedieť o upíroch niečo viac, tie najhlbšie slabiny čo len majú, aby som mala aspoň nejakú šancu proti nim. A Emily mi začala menovať: „No presne ani neviem, či majú tie isté slabiny ako ja - teda mi, no vieš ako to myslím, nie?!“ Pravdaže som odkývla a hovorila ďalej. „No my upíry máme aj také slabiny, ktoré ešte ani jeden zabíjak upírov nezbadal. Ako je napríklad strach z minerálky alebo toho niečoho čo je také horúce.. Jááj, to je tá horúca čokoláda a čaj, keď ich pichneš nožom do srdca alebo keď ich ofŕkaš citrónovou šťavou...“ Úprimne mi to pripadalo na začiatku smiešne, ale vedela som, že by mi presne v takejto situácií nevtipkovala, takže som jej uverila. Tak sme sa začali s Emily pripravovať na krádež krvilačnej gule. Emily to už vycítila, že bude celá krvilačná sieť plná upírov, tak sme si zobrali aj širšie zásoby, ktoré nám vydržia až do konca boja s upírmi. No prvú úlohu som dostala na starosť ja. Musela som zistiť presnú pozíciu budovy alebo vily, v ktorej by sa mohla nachádzať krvilačnú guľu. Vtedy keď uhryzli Martinku a Emily ma odtiahla, tak uvidela na zemi papierik, ktorý vypadol priamo z upírovho vrecka. Bola to mapa, na ktorej boli zobrazené dedinky a to miesto v strede sa volalo Tersylvánia. Bolo to jedno dosť veľké mesto, ale nikdy som si ho nevšimla na mape, keď sme sa na zemepise učili o Nemecku. Proste vôbec nebola zobrazená na mape, veľmi som bola prekvapená a nechápala som prečo..