Budeme spolu až dokonca 3. kapitola

Podľa mňa, to bude asi v strede týchto miest alebo tak... A kde sú tieto mestá??? Lebo u nás na Slovensku, asi nie lebo o tom som ani len nepočula!!!“ Odvetím Emily potichu. „Nie to sú také maličké dedinky, ktoré najviac napádajú chladnokrvný upírovia. Vraj, že to je v Nemecku niekde na juhu.“ Rozmýšľam v sebe a napadlo ma, že keď budú zimné prázdniny tak by sme s mojou rodinou a Emily mohli ísť na dovolenku do Nemecka a niekde tam blízko by sme sa mohli ubytovať a preskúmali by sme tie dedinky. Potom som to povedala aj Emily pretože som bola zvedavá čo na to povie. „Čože??? Ty by si to pre mňa urobil, si veľmi milá!!! Ďakujeem!“ A vyskočila na mňa. Usmiala som sa na ňu a objímala som ju.

Ešte trošku sme pozerali televízor a potom sme veľmi rýchlo obidve zaspali. Už je ráno 10:00 hodín a zobudila som sa... Emily ešte spala tak som ju ešte nechala a ja som sa išla naraňajkovať. Zrazu sa mi pred očami objavila mama. „Ahoj ! Ako sa máme?“ Otrávene mi povedala akoby sa nevyspala, lebo Andrej už zase nespal.. Tak som sa jej pozdravila tiež a išla pre raňajky a priniesla ich do izby. A presne vtedy som uvidela že, sa Emily prebudila a listuje v mojej knihe. Tak som si k nej sadla a pozdravila som sa jej. „Ahojko, ako si spala? Aha, priniesla som ti raňajky, máš rada kakaový koláč?“ Spýtam sa jej. Ani si ma nevšímala tak sa začítala do knihy. Tak som k nej podišla a tak si ma už všimla. Potichu mi odpovie. „Čo je to kakao?“ Ty nevieš čo to je? Odvetila som jej.. „Nie, ale môžem to ochutnať?“ Spýtala sa ma a ja som jej ten koláč rýchlo podala a zahryzla doň. Veľmi jej to chutilo, no povedala mi. „Prvý krát jem takéto sladké niečo ale veľmi to je dobré.. Ďakujem pekne, veľmi mi to chutilo.“ Tak sme sa rýchlo dali do poriadku a išli sme za Martinkou, lebo som bola zvedavá že čo je s ňou. Tak som išla s Emily do obchodu kúpiť mlieko. Cestou tam som zavolala Martinku. Zvoní, zvoní, ale nezdvihne, tak som jej napísala správu: „Ahoj Martinka... Čo je s tebou? Nechcela by si so mnou ísť trošku von? Bola by som rada..“ Vstúpili sme do obchodu a hľa, predo mnou sa objavila Martinka a... Ani sa mi len neprihovorila a odišla preč. Bola som veľmi smutná a sklamaná, keďže sme boli najlepšie kamarátky na svete. Tak sme s Emily všetko nakúpili a išli naspäť k nám. Doma som bola veľmi smutná ale Emily ma dokázala rozveseliť, veľmi sme sa nakoniec dobre zabávali. Potom neskôr mi Emily povedala. „Musím ísť trošku preč ale potom ti zavolám dobre?“ Ja som jej odkývla a vyprevadila ju von. Rozlúčili sme sa a ona išla preč. Keďže som bola sama doma tak som sa rozhodla ísť k domu kde Martinka bývala a chcela som sa s ňou porozprávať. Tak som tam teda išla a zazvonila. No v zvončeku sa mi nikto neozval ale otvorili mi. Tak som išla dnu a pravdaže na 5. poschodie. Dvere boli už otvorené a svetlo u nich svietilo, veľmi pomaličky som sa približovala ku dverám a zrazu ma niekto schmatol a zaspala som... Po niekoľkých minútach či hodinách som sa prebudila v Martinkynej izbe priviazaná ku stoličke. Strašne som sa jej zľakla, totiž bola celá v čiernom a bola desivá. Veľmi ticho sa mi prihovorí: „Prečo si to so mnou robila, prečo si to so mnou spravila? Prečo??!! Si najhoršia kamarátka na svete.. Neznášam ťa!!! Rozplakala som sa a skúšala som si vyslobodiť ruky z lana. A počúvala som ju ďalej a z ničoho nič zmizne a úplne stíchne.. Nevedela som čo robiť tak som si zavrela oči a dúfala že ma niekto zachráni niekto alebo by sa lano uvoľnilo no nič sa nedialo!!!