Budeme spolu až dokonca ! 1.kapitola

Je ráno, prebudenie s krátkeho spánku, ako každý deň... No rýchlo sa prebudím a idem sa pripravovať. Poumývala som sa, rýchlo som sa naraňajkovala a išla som sa obuť von do predizby. Bola som už dole a uvidela som Martinku ako sa približuje. Tak sme sa objali a išli do školy spolu ako každé ráno. V škole sme sa Martinkou rozlúčili a podišla ku mne Laura a hovorí mi: „Ahoj Viki naučila si sa na geografiu? Veď dnes budeme písať slepú mapu... „

„ No trošku, ale nie som si v tom istá či to viem.“Odvrkla som jej.

Rýchlo som sa prezula, dala dole kabát a čiapku a išla som hore do triedy. V triede som sa vybalila na prvú hodinu čo bola MATEMATIKA.... Hovorila som si v sebe:

“Uch, už zase to isté dookola všetko sa za sebou opakuje, týždne prebehnú ako rýchlik a nič také sa okolo mňa nedeje.“ Zrazu zazvoní na hodinu a do triedy vstúpi náš nový pán učiteľ a vykríkne na plné pecky na celú triedu: „Deti čo toto má znamenať, kto tu tak vykrikuje?!“Zrazu bolo v triede hrobové ticho a pán učiteľ potichu povie: „Deti nastúpte si a ideme do učebne chémie, kde budeme pozerať prírodovedné filmy...“Každý si rýchlo nastúpil a išli sme do učebne chémie. Keď sme tam už boli, hovorím si: ..Toto je asi najlepšia hodina Matiky! Ale najradšej by som asi išla domov a utiekla by som do sveta! Chcem konečne vidieť niečo krajšie, zaujímavejšie, a proste LEPŠIE...Zrazu sa ku mne prihovorí Andrea: „Hej Viki, čo budeme preboha robiť???“

„ Ja neviem, asi nič iného len pozerať..“Odpovedala som a s nezáujmom sa Andrea otočila odo mňa. Začal sa film a ja som sa cítila tak, že asi zaspím, no potom som to dopozerala a CRRRN. Učiteľ odvrkne: „Deti už je prestávka!“A išli sme späť do triedy. V triede som sa pripravila na ďalšiu hodinu.. A takto prešli dookola všetky hodiny tak isto ako boli každý týždeň a každý štvrtok! Už som toho mala dosť.. v tomto svete nič nerobím v škole len sa nudím, a takto to ide dookola, liezlo mi to na nervy...

Keď som skončila, tak som išla najprv na obed a potom domov. Cestou domov som bola zamyslená, keď vtom narazilo do mňa jedno dievča. „Prepáč, nechcela som ti ublížiť! „ Povedala a bežala preč.

Veľmi som sa prekvapila, totiž v tomto meste je už každému všetko jedno, či do niekoho narazí, či nie to je už fuk. No nevadilo mi to a išla som ďalej a už som bola doma. Doma som si rýchlo urobila úlohy a išla von s Martinkou. Vonku sme sa rozprávali a zas som uvidela medzi stromami tú istú dievčinu, ktorá do mňa narazila. Išla som za ňou. Najprv som sa jej pozdravila a podišla som k nej aj s Martinkou. Najprv sa mi bála prihovoriť, a potom sa mi v rukách rozplakala. Pozrela som sa na ňu a utrela som jej slzy. Sadli sme si s ňou na lavičku a najprv som si ju prezrela. Mala strašne bledú pleť, lesklé čierne vlasy a bola veľmi štíhla. Potom som sa jej nesmelo opýtala ako sa volá... „Volám sa Emily, a veľmi sa bojím.“Povedala mi tichým hláskom.. „A čoho sa bojíš ???“Pýtam sa jej. „Naháňali ma ostatní, chceli ma zabiť, a neviem čo mám spraviť! Neviem kam utekať lebo ma zase nájdu!!!!“ „A kto sú to oni?!“Vyhŕknem na ňu... „No vieš oni sú moji nepriatelia. Totiž, ja som UPÍR... Upíry sa členia na dve skupiny, na chladnokrvných a negatívnych upírov.. Rozdiel medzi nimi je to že negatívny upíry nepijú ľudskú krv a chladnokrvný upíry pijú LEN ľudskú krv a nútia ľudí aby sa stali upírmi... Je to hrozné a chcú ma teraz nútiť k tomu aby som pila ľudskú krv, preto aby bolo čo najviac chladnokrvných upírov. Totiž plánujú robiť útoky na malé dedinky, aby bolo čo najviac členov z chladnokrvných a chcú poraziť negatívnych a celý svet budú tvoriť upíry..“„Ale veď to nie je možné! Keď bude každý upírom, nebude sa mať nikto ľudskú krv a celý svet vyhynie...“ Hovorím si v sebe. Tak poviem Emily: „Emily musíme tomu zabrániť! Toto je len na tebe. Možno ty si jediný upír z negatívnych... Možno je na tebe či ľudstvo nevyhynie! Ja a môj kamarát Erik ti pomôžeme, a spolu budeme bojovať až dokonca dokým nebude každý chladnokrvný mŕtvy... Sľubujem ti, že ťa nikdy nenechám samú!“